Cez víkend sme s mojou skvelou kolegyňou Alena Tomanová z YouthWatch na pozvanie Ladislav Ostroha zo Sokratov inštitiút so skupinou 21 mladých ľudí skúmali otázku, či je Slovensko krajinou pre mladých.

A pozerali sme sa spolu do budúcnosti, na akom Slovensku 2045 by chceli žiť.

Dnes vidia Slovensko ako bryndzové halušky bez bryndze, ale so syrokrémom, lebo je lacnejší. Alebo ako krupicovú kašu. Tá rozdeľuje ľudí na tých s grankom či so škoricou, na tých čo miešajú či nemiešajú. A navyše je bez masla, lebo je drahé a iba s trochou cukru.

Pozerali sme sa na to, prečo mladí uvažujú o odchode, čo ich najviac trápi. Aj aké to má dopady, že dnes už takmer 20 % stredoškolákov odchádza študovať do zahraničia. Pričom priemer EÚ je 6% a u nás iba za posledné 2 roky toto číslo narástlo o 3%.

A teda aké je to Slovensko budúcnosti, v ktorom chcú žiť? Tu niekoľko myšlienok. Viac vo fotkách.
–       Politická kultúra nie je reality show, ale služba ľuďom a funguje vyvodenie zodpovednosti
–       Školy sú inkluzívne ako základný štandard
–       Sociálni pracovníci a podobné povolania sú podporované a dobre ohodnotené
–       Existujú sankcie za nesplnené volebné sľuby
–       Sekulárny štát – cirkev dostáva financie iba od veriacich
–       Máme udržateľný formát lesného hospodárstva
–       Základné potraviny sú pre ľudí zadarmo (vrátane čokolády?)
–       Máme hornú aj dolnú vekovú hranicu na voľby aj spôsob ako môžu voliť aj mladší a starší (testy)
–       Voľba sudcov je apolitizovaná
–       Existuje menej byrokracie
–       Deti sú už od útleho veku vedené v školách k hodnotám a občianstvu
–       Každý má právo na informácie a internet
–       Smerujeme k zeleno-modrým mestám
–       Lepšia infraštruktúra (diaľnica do Košíc je dostavaná)
–       Právo na vodu a bezplatnú toaletu

Ak nám lídri a politici nie sú schopní prinášať víziu budúcnosti, možno by sme mali viac začať počúvať mladých.